story

       STORY  #1   

Sedím na hodine keď skúša spolužiačku s myslím že sa asi unudím . Za dverami kričí profesorka na žiakov čo sa nevedia spratať do koze ako vravia dospeláci . Spolužiačka práve zaváhala pri odpovedi ale zachránila celu triedu pred písomkou. Má čierno červenú košeľu a čierne nohavice stojí upnutá s rukami založenými. Vlasy má hnedej farby  rozpustené pri tebe . Pravdepodobne si dneška kôli tým Vlasom vstala o pól hodiny skôr aby si ich mohla vyžehliť ja by som som tresla po budíku a spala ďalej . Veď aj tak v triede pred spolužiačkami sa nehambím za svoj výzor. Na chodbách to už nejako prežijem. Veď výzor nie je všetko. Sedím za lavicou ako tuleň. Lavica je hnedá popísaná samými kresbami a ťahákmi. Vyhovuje mi to. Na písomke si napíšem ťahák a je to asi najdôveryhodnejší ťahák ktorý mi ešte neobjavili. Raz mi našla ťahák v mobile s odfotenou latkou a dala mi päťku s váhou dva (to je ako keby dve pätky) ,pokarhanie triednym učiteľom ,poznámku s ešte si môj mobil zobrala do kabinetu a ukázala kolegyniam. Nemala by mi brat môj osobný majetok ale mám úctu a radšej som čušala. Učiteľka sedí za počítačom a dáva posledné otázky spolužiačke ktorá išla dobrovoľne odpovedať. Schovávam sa za Maťou aby má nevidela. Maťa sa hemží a preto musím dávať pozor aby má náhodou neuviedla keď sa Maťa uhne do inej strany. Je už skoro koniec roka a všetci sa snažia opravovať známky. Naši obľúbení štvrtáci odišli a už majú zmaturované a zaujímajú sa len o svoju budúcnosť. Som prváčka na strednej ale čo bude o tie tri roky? zmaturujem? urobím vôbec písomné? Čo ak to nezvládnem? Pochybnosti  sa mi vrhajú hlavou. Čo ak..? Čo ak...? Myšlienky lietajú okolo mňa až kým do mňa nedrgne Tamara a zistím že už má zapísanú polku stranu a ja ešte ani nadpis.  Venujem jej poďakujúci pohľad a ihneď škriabem do zošita poznámky do ktorých sa pozriem len pred písomkou pretože ma toto učivo nezaujíma. Stále mám hlave maturitu a predstavujem si seba ako si vytiahnem presne túto tému a hneď budem vedieť a banovať prečo som nedávala pozor na tejto hodine. Ale niekedy sa to prosté nedá každý deň nám musia niečo učitelia odovzdať. Musia ísť na 100% každý deň prečo nemajú lenivé dni ako my? zapozeráme do prázdna a premýšľaním o všetkom okolo nás. Raz som sa prichytila o premýšľaní nad svojou budúcnosťou. Či neskončím zle, či ma niečo nepotopí. Mám podporu a viem že to nedopustia moji najblíšší a ja som človek ktorý sa na všetko pozerá pozitívne.

Založila som práve takúto sériu len takých „písačiek“ úsekov z môjho života, dobré sa mi to píše je to 10 min. a dá sa to opísať veľmi veľa vetami aj na 10 strán to ma veľmi fascinuje. Dúfam že sa Vám dobré číta tešte sa na Beauty články.

Vaša stronggirl xxx...